DEMENTIA AD VITAM
žáner: ťažko popísateľný neoclassical
povedzme že je to neoklasika s občasnou príchuťou blackmetalu.
krajina: Francúzsko
členovia: B. Philippe, B. Alexandre, Coralie
ex-členovia: Graf von Feigur, D.C. Emmanuelle
myspace: http://www.myspace.com/dementiaadvitamband
diskografia:
Spirit of the Trees, 2007, Occultum Productions
De Gaia, le Poison, 2010, Naturmacht Productions
Francúzsko nám prinieslo nádherný dark neoclassical projekt Elend, ktorý už mnohí poslucháči poznajú. No a zdá sa, že v šľapajách tejto kapely kráčajú ďalší Francúzi, ktorí si vravia Dementia ad Vitam. Nejedná sa však o kópiu 1:1 ale o dark neoclassical s troška iným poňatím - je o niečo melodickejší a jemnejší. Či prekoná napríklad World in their screams od Elend je však už len na vkuse každého poslucháča.
Prvý album Spirit of the trees uzrel svetlo sveta roku 2007. Album je pomerne krátky a badať na ňom začiatky kapely, hlavne lacne znejúce klávesy. Ničmenej už tu cítiť že skupina má na to a kam sa bude uberať neskôr naznačuje napríklad song Immensus či Enlacant les Tenébres. Celkovo je album síce atmosférický a melodický, ale občas mi znie dosť rozpačito a lacno (subjektívny dojem). Napriek tomu zaujal moju pozornosť, čomu som rád - lebo som vďaka nemu nepremeškal ich ďalší počin...
Ich prvý album hodnotím ako dobrý, no považujem ho skôr za "rozcvičku" pred komponovaním ďalšieho albumu: De Gaia, Le Poison..., ktorý vychádza v roku 2010 Tu to skupina rozbalí po všetkých stránkach a prináša vyše hodinový neoklasický opus, ktorý určite uspokojí i tých najnáročnejších poslucháčov.
"Stereotyp" a "nuda": dve slová, ktoré si členovia DaV evidentne škrtli zo svojho slovníka. Celý album De Gaia, Le Poison... je neuveriteľne originálny a dynamický. Od jemných klavírnych a husľových pasáží prejdeme k nervydrásajúcej symfonike, pridajú sa aj čisté akustické gitary aj rockové gitary (našťastie len ako sprievod). Po stránke vokálov je tento album tiež rôznorodý: blackmetaloidné škrekoty, recitál, jemný šepot, fanatický burcujúci hlas a ku koncu aj melancholicky nežný ženský vokál... Tempo aj žáner sa mení nie len každou skladbou, ale dokonca i v rámci skladby. Koktejl všetkého tohto spomínaného môže pri čítaní recenzie nekomu pripadať ako úplný chaos, no opak je pravdou: každá melódia, každý moment, každý zvrat do seba navzájom dokonale zapadá v úžasnej zvukovej symbióze. Každý song je jedinečný a napriek dĺžke 65 minút tu neni žiadna "vata".
Album De Gaia, Le Poison... odporúčam každému náročnejšiemu poslucháčovi, ktorý má rád (neo)klasickú hudbu a/alebo si potrpí na atmosféru a originalitu.
PS: Táto minirecenzia možno vyznieva ako fanatické ospevovanie DGLP - no pravdou je že je to skutočne dobrý album a objektívnejšie by som to snáď už ani napísať nemohol
žáner: ťažko popísateľný neoclassical
povedzme že je to neoklasika s občasnou príchuťou blackmetalu.krajina: Francúzsko
členovia: B. Philippe, B. Alexandre, Coralie
ex-členovia: Graf von Feigur, D.C. Emmanuelle
myspace: http://www.myspace.com/dementiaadvitamband
diskografia:
Spirit of the Trees, 2007, Occultum Productions
De Gaia, le Poison, 2010, Naturmacht Productions
Francúzsko nám prinieslo nádherný dark neoclassical projekt Elend, ktorý už mnohí poslucháči poznajú. No a zdá sa, že v šľapajách tejto kapely kráčajú ďalší Francúzi, ktorí si vravia Dementia ad Vitam. Nejedná sa však o kópiu 1:1 ale o dark neoclassical s troška iným poňatím - je o niečo melodickejší a jemnejší. Či prekoná napríklad World in their screams od Elend je však už len na vkuse každého poslucháča.
Prvý album Spirit of the trees uzrel svetlo sveta roku 2007. Album je pomerne krátky a badať na ňom začiatky kapely, hlavne lacne znejúce klávesy. Ničmenej už tu cítiť že skupina má na to a kam sa bude uberať neskôr naznačuje napríklad song Immensus či Enlacant les Tenébres. Celkovo je album síce atmosférický a melodický, ale občas mi znie dosť rozpačito a lacno (subjektívny dojem). Napriek tomu zaujal moju pozornosť, čomu som rád - lebo som vďaka nemu nepremeškal ich ďalší počin...
Ich prvý album hodnotím ako dobrý, no považujem ho skôr za "rozcvičku" pred komponovaním ďalšieho albumu: De Gaia, Le Poison..., ktorý vychádza v roku 2010 Tu to skupina rozbalí po všetkých stránkach a prináša vyše hodinový neoklasický opus, ktorý určite uspokojí i tých najnáročnejších poslucháčov.
"Stereotyp" a "nuda": dve slová, ktoré si členovia DaV evidentne škrtli zo svojho slovníka. Celý album De Gaia, Le Poison... je neuveriteľne originálny a dynamický. Od jemných klavírnych a husľových pasáží prejdeme k nervydrásajúcej symfonike, pridajú sa aj čisté akustické gitary aj rockové gitary (našťastie len ako sprievod). Po stránke vokálov je tento album tiež rôznorodý: blackmetaloidné škrekoty, recitál, jemný šepot, fanatický burcujúci hlas a ku koncu aj melancholicky nežný ženský vokál... Tempo aj žáner sa mení nie len každou skladbou, ale dokonca i v rámci skladby. Koktejl všetkého tohto spomínaného môže pri čítaní recenzie nekomu pripadať ako úplný chaos, no opak je pravdou: každá melódia, každý moment, každý zvrat do seba navzájom dokonale zapadá v úžasnej zvukovej symbióze. Každý song je jedinečný a napriek dĺžke 65 minút tu neni žiadna "vata".
Album De Gaia, Le Poison... odporúčam každému náročnejšiemu poslucháčovi, ktorý má rád (neo)klasickú hudbu a/alebo si potrpí na atmosféru a originalitu.
PS: Táto minirecenzia možno vyznieva ako fanatické ospevovanie DGLP - no pravdou je že je to skutočne dobrý album a objektívnejšie by som to snáď už ani napísať nemohol
